reklama

Vrahovia, sluhovia vrahov a ich obete. A ešte čas čakania na smrť.

Predstavte si, že čakáte, alebo aj nečakáte na smrť, ktorá má, alebo nemá zmysel. Pri čítaní si zapojte svoju predstavivosť – predstavte si, že ste obeť...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako čakali na svoju smrť naši predkovia, tak asi budeme čakať na našu smrť, smrť našich detí a vnukov aj my v inej dobe a iných situáciách.

Čakanie na smrť v Katyni.

Predstavte si, že ste poľský dôstojník, učiteľ, kňaz, lekár, po obsadení Poľska Nemcami zo západu a Rusmi z východu 17. septembra 1939 sa dostanete do ruského zajatia, väznia Vás v Starobieľsku, Kozeľsku, alebo v Staškove, presviedčajú Vás, že komunizmus je najlepší systém na svete, odmietate túto lož.
Niekedy v apríli 1940 Vás naložia do autobusu, zavezú do Gniezdova, zviažu Vám ruky za chrbtom, už viete, že Vás asi zastrelia, odvedú Vás k jame, na jej okraji Vás zastrelia strelou do tyla, spadnete na mŕtve telá Vašich priateľov.
A potom už neviete, že v Katyni a inde ruskí komunisti zastrelili 22 000 až 26 000 Poliakov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čakanie na smrť v Oswienčime.

Predstavte si, že ste Židovka z Amsterdamu, v júni 1942 Vás prinútili nastúpiť aj s manželom do Pullmanovho vozňa – aj to sa dialo, údajne idete do pracovného tábora, pred vystúpením z vlaku sa naivne namaľujete, učešete, vystúpite na peróne Auschwitz - Birkenau, tam Vás nejaký pajác v šedej uniforme oddelí od manžela, potom po polhodinovej chôdzi sa v šatni musíte vyzliecť donaha, na šatstvo Vám dajú číslo, máte si ho zapamätať, dostanete mydlo, nahých asi 900 až 2 000 Vás natlačia do „sprchy“, na hlavu Vám nasypú nejaké kryštály (Zyklon B – výrobca IG FARBEN AG) a potom už viete, že príde smrť.
Asi 20 minút za strašných bolestí zomierate.
A po smrti už neviete, že v Oswienčime nacisti zavraždili podľa nepresných údajov asi 1 100 000 ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čakanie na smrť, za ktorú je zodpovedný Kartel IG FARBEN AG.

Už neviete, že Váš manžel ešte asi dva roky pracuje ako otrok spolu s státisícami Rusov, Ukrajincov, Poliakov a iných obyvateľov z okupovanej Európy na vtedy najväčšom petrochemickom komplexe vo svete - pre Koncern IG FARBEN AG, budovanom pri Osvienčime.
Keď už nevládze pracovať, zastrelia ho a spália – tak ako spálili aj Vás - v krematóriu.

Čakanie na smrť v Kyjeve.

Predstavte si, že ste Žid a žijete v Kyjeve, ktorý obsadili Nemci koncom augusta 1941.
Vojenský veliteľ Kyjeva SS Obergruppenfuhrer F. Jeckeln Vám rozkáže, že sa máte o ôsmej ráno 29. septembra 1941 spolu s celou rodinou dostaviť na okraj Kyjeva na ulicu Melnichovská. Môžete si zobrať len cennosti.
Potom Vás s celou rodinou zavedú k rokline Babij Jar. Už po ceste počujete streľbu a výkriky tých, ktorých tam odviedli pred Vami.
Aj celý deň sedíte na zemi, čakáte na smrť, o ktorej viete, že príde.
Musíte sa vyzliecť donaha. Úval je plný mŕtvol. S manželkou a piatimi deťmi si musíte ľahnúť na mŕtvoly, potom Vás zastrelia strelou do tyla.
Po smrti už neviete, že v rokline Babij Jar za dva dni zastrelili Nemci aj za pomoci Ukrajincov 33 771 Židov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čakanie na dobrovoľné obetovanie a smrť pri Prochorovke počas bitky o Kursk.

Predstavte si, že je 12. júla 1943, že ste ruský vodič tanku, Vašu ženu a deti zavraždili v roku 1941 nacisti.
Predstavte si - aj keď o tom ráno neviete, že s nenávisťou v srdci bojujete v histórii najväčšej tankovej bitke 1 500 tankov pri Prochorovke počas bitky o Kursk.
Predstavte si, že po šesťhodinovom boji v prachu a v dyme zo stovák ruských i nemeckých horiacich tankov nemáte už náboje. Vedome so svojím tankom T34 taranom narazíte do nemeckého tanku a ste rozdrvený.

Čakanie asi 200 miliónov Slovanov na plánované vyvraždenie po víťazstve nacistického Nemecka v 2. svetovej vojne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vy – vodič tanku T34 – ktorý sa obetoval pri Prochorovke, neviete nič o tom, že po germanizácii a árijskej kolonizácii priestoru od Atlantiku po Ural v nacistickej Hitlerovej árijskej Tisícročnej ríši stratégovia nacizmu a finančného i petrochemického Kartelu IG FARBEN AG počítali v tisícročnom slovanskom priestore Čechov, Slovákov, Poliakov, Ukrajincov, Bielorusov, Rusov, južných Slovanov a iných s len asi 20 až 40 miliónmi Slovanov – otrokov s tromi rokmi základného vzdelania.
Ostatných asi 180 až 200 miliónov Slovanov asi za desať rokov do roku 1950 plánovali nacisti spolu s ekonomickými stratégmi z IG FARBEN AG vyvraždiť.

Čakanie na smrť na pláži Omaha.

Predstavte si, že máte 20 rokov, narodili ste sa v Oklahome. Neviete, že nastal Deň D, ktorý vôjde do histórie. Na anglickom pobreží ste v noci 6. júna 1944 nastúpili na vyloďovací čln, celé hodiny ste so strachom plávali cez Lamančský prieliv, vylodili sa na neznámej pláži vo Francúzsku, tam hodiny bojovali, prestrelili Vám brucho a potom ste v piesku čakali na smrť a spolu s Vašimi kamarátmi zomierali.

Čakanie na smrť v Nemeckej a v Kremničke.

Predstavte si, že po obsadení Banskej Bystrice Nemcami Vás zatknú a väznia v budove Krajského súdu.
Je zima ráno 5. januára 1945. V Bystrici Vás naložili spolu s asi 120 ďalšími väzňami zo Slovenska, Ruska, Francúzska, USA a Židmi na nákladné autá a doviezli do Nemeckej.
Tam odviedli prvú skupinu do vápenky. Počujete streľbu a výkriky vraždených.
Celé hodiny čakáte 200 metrov od vápenky na svoju smrť.
Medzitým počúvate slovenčinu strážcov. Strážia Vás a vo vápenke nad pecou zastrelia členovia Pohotovostného oddielu Hlinkovej gardy z Považskej Bystrice. Aj Vašu mŕtvolu hodia do pece vápenky do vriaceho asfaltu a vápna spolu so živým 6-mesačným dieťaťom. Kto by sa namáhal a strieľal ho do hlavy?
Už neviete, že Váš popol skončil v rieke Hron a že na inom mieste na Slovensku v Kremničke od novembra 1944 do marca 1945 Nemci spolu s členmi POHG zastrelili spolu 747 ľudí - Slovákov a aj niekoľko Cigánov.

Čakanie na smrť v komunistickej väznici na Pankráci.

Predstavte si, že ste JUDr. Milada Horáková, väznili Vás nacisti, mali popraviť, z koncentračného tábora pri Dachau Vás oslobodili Američania, po 25. februári 1948 Vás obžalovali komunisti za vlastizradu, v inscenovanom procese Vás odsúdili na smrť obesením.
Predstavte si, že je 27. júla 1950, ráno o 2,30 hod. píšete posledný list svojim deťom a blízkym, o 5,30 hod. Vás komunisti ako 48-ročnú na Pankráci obesia.
A to pred obesením neviete, že v politických procesoch od roku 1969 do roku 1960 komunisti popravia ešte 241 „nepriateľov socializmu“.

Čakanie na smrť v Justičnom paláci v rokoch 1981 až 1983.

Autor – Ing. František Č.
Predstavte si, že ste jeden zo siedmich krivo obviňovaných z únosu, znásilnenia a vraždy študentky Ľudmily Cervanovej.
Ste zatvorený vo vyšetrovacej väzbe v Justičnom paláci v Bratislave, alebo v iných mestách bývalej ČSSR. 
Ešte na slobode ste čítali o tom, že podľa Andreja J. Vyšinského vôbec nezáleží na faktoch a forénznych dôkazoch, ale že najcennejším kapitálom vyšetrovateľov je vyšetrovaný.
Dôležité je len a len priznanie. Kto sa prizná, bude popravený. Popravený bude aj ten, kto sa neprizná.
Komunistickí vyšetrovatelia i prokurátori Vám vo väzbe hrozia dlhé mesiace trestom smrti.
Obviňujú Vás z niečoho, s čím nemáte nič spoločné.
Celé mesiace sa Vám snívajú sny o slučkách.
Vaši vyšetrovatelie Vám ukážu aj celu smrti, kde budete čakať na popravu.
Psychicky a fyzicky Vás v cele týrajú nasadení recidivisti a spoluväzni, vybraní Štátnou bezpečnosťou. Títo spoluväzni, vyšetrovatelia, psychológ - prezývaný aj majster kat, pretože pripravoval posudky pre budúcich popravených - Vám opakovane a dlhodobo vsugerovávajú bezvýchodiskovosť Vašej situácie.

Budete popravený, budete popravený, budete popravený...

Nezáleží im na tom, či ste spáchali, alebo nespáchali čin, z ktorého Vás krivo obvinili.
Prečo si vybrali práve mňa? Pýtate sa ale zbytočne.
Podľahnete, alebo nepodľahnete neúnosnému tlaku na Vašu psychiku.
Zúfalo hľadáte možnosť zachrániť si život.
Podsúvajú Vám výpovede voči iným, niektorých ani nepoznáte.
Podsúvajú Vám situácie, o ktorých nemáte ani šajnu.
Tak, ako to bolo v „divadelnej príprave“ na všetky komunistami vykonštruované procesy v 50-tych rokoch.
Ste jeden z takto nezmyselne týraných ľudí, snažíte sa nájsť dôvod, prečo si vybrali práve Vás ako rukojemníka do tzv. uzavretia prípadu, ktorý nariadil sám prvý tajomník ÚV KSČ a prezident republiky JUDr.Gustáv Husák a „svojsky“ ho pripravili na uzavretie jeho sluhovia v represívnych zložkách.
Nakoniec Vás nepopravia. Mali ste šťastie voči tým, ktorých popravili alebo zastrelili na hraniciach, či zahynuli pri iných zverstvách, napáchaných zlom v koncentračných táboroch a vo vojnách.
Potom príde Nežná revolúcia a Vy si myslíte, že konečne sa Váš zničený život znovu pozliepa a budete oslobodený a rehabilitovaný. Celé rodiny odsúdených, aj Vaša, dúfajú, že sa naplní spravodlivosť.
Nestane sa tak. Bojujete so súdmi a s tými istými sudcami z minulosti, ktorí Vás odsúdili, ďalších 14 rokov a tí Vás vrátia do minulosti a znovu potvrdia nezmyselný rozsudok spred desiatok rokov.
Kladiete si otázku. Prečo? Prečo tí, čo by mali chcieť zistiť pravdu, znovu potvrdia ten istý justičný zločin? Nezostáva Vám nič iné, len znovu bojovať s nespravodlivosťou.
Potom sa pokúsiť na vlastnú päsť hľadať pravdu, pretože napriek mnohým premárneným desaťročiam života Vám zostáva len táto možnosť.
Myslíte si, že je to Vaša povinnosť, pretože ste náhodou zostali nažive a nezomlel Vás konunistický mlyn vraždenia. 

Čakanie na smrť na hraniciach tzv. železnej opony v Petržalke po pohryzení psami.

Predstavte si, že sa voláte Hartmut Tauz, máte 18 rokov, ste Nemec z NDR, je 18. augusta 1986, cez hranicu v cudzej zemi chcete utiecť do Rakúska. Preleziete cez prvý drôtený plot, potom Vás napadnú dva vycvičené vlčiaky Roby a Rišo, zvalia Vás na zem, oskalpujú Vám vlasy z hlavy, dohryzú telo, ruky, nohy, tvár, potom Vás „naši“ pohraničníci bez lekárskeho ošetrenia – Kramáre sú blízko – nechajú v bolestiach niekoľko hodín zomierať na pohraničnej rote v Petržalke.
A to ešte ako 18-ročný chlapec vôbec neviete, že na hraniciach Československa od roku 1948 do roku 1989 bolo zastrelených 145 ľudí, elektrinou bolo zavraždených 96 ľudí a pri rôznych „nehodách“ zahynulo 648 pohraničníkov.

Čakanie na smrť pri Srebrenici.

Predstavte si, že ste 15-ročný chlapec, narodil si sa v Potočare, je 12. júla 1995, s mamou a tromi súrodencami ste ušli z rodného domu, si bezradný, plačeš, okolo teba sa strieľa, nejakí vojaci sa zabíjajú, okolo cesty vidíš mŕtvoly svojich kamarátov.
Potom Ťa chytia nejakí vojaci, večer Ti zviažu ruky drôtom, naložia Ťa do autobusu, držíš sa zviazanými rukami vedľa sediaceho starého chlapa, bojíš sa a plačeš, musíš vystúpiť v nejakej dedine, nevieš, že sa volá Cerska, a potom Ťa zastrelia.
Pretože si ešte dieťa a už Ťa zavraždili, nevieš, že spolu s Tebou ten deň zastrelili 147 civilov.
Neskôr v Bosne zatiaľ identifikovali 6 838 zavraždených Moslimov, Srbov, žien, detí a starcov.

Čakanie na smrť v Islamskom štáte.

Predstavte si, že ste za biedny plat radový nevzdelaný iracký vojak, nebojujete, nemáte ani za čo, bez boja sa vzdáte v júni 2014 islamistickým bojovníkom Islamského štátu v Tikríte, za niekoľko dní Vás naložia na nákladné auto, odvezú Vás k plytkému hrobu, ľahnete si do neho a potom Vás v lepšom prípade zastrelia, v tom horšom Vám odrežú hlavu.
A to už neviete, že spolu s Vami islamisti v mene Alaha a Islamského štátu popravili za niekoľko dní 1 700 zajatých irackých vojakov, strieľali ich, podrezávali im krk, odrezávali hlavy, topili v Tigrise.

Čakanie na smrť v Londýne, Madride, Paríži, Moskve, Nice.

Predstavte si, že idete ráno do práce (Londýn, 7. júla 2005), večer do mesta (Madrid, 11. marca 2004), do divadla (Moskva – Dubrovka, večer 23. októbra 2002), tešíte sa na otvorenie školského roku (Beslan, 1. septembra 2004), chcete deťom ukázať ohňostoj na promenáde (Nice, 14. júla 2016). 
A potom zomriete vo vlaku metra, alebo v autobuse po výbuchu bomby, alebo zomierate niekoľko dní v nemocnici, alebo čakáte dni na smrť, sediac vo vlastných výkaloch a v moči v divadle, alebo v sede so svojimi úžasnými deťmi v telocvični, alebo Vaše dieťa a Vás rozdrvili kolesá kamiónu.
A potom príde smrť, zadusíte sa plynom, alebo Vás zastrelia, alebo v telocvični vybuchne bomba, alebo ste v okamihu rozdrvený pod kolesami kamiónu.

Čakanie na smrť v Paríži.

Predstavte si, čo sa reálne dialo v Beta Clane 13. novembra 2016 večer, predstavte si, že Vy, Vaša manželka, Vaša partnerka, alebo dcéra, alebo syn ste návštevníkmi koncertu.
Počúvate účinkujúcich, bavíte sa, hovoríte o tom, čo budete robiť zajtra.Potom sa pri vchode do sály zjavia dvaja - traja teroristi a začnú strieľať.
Počujete výstrely, ľahnete si na zem, vedľa Vás zomierajú Vaši blízki, alebo priatelia.
Ležíte na bruchu, okolo Vás je krv. Zranení a zomierajúci kričia.
Potom streľba stíchne, v tichu Aláhov bojovník prekračuje mŕtvych a po jednom strieľa do hlavy tých, ktorí prvú streľbu prežili, alebo zabíja tzv. rukojemníkov.
Ste bezmocný, ležíte minúty a hodiny tvárou k zemi, čakáte na smrť, ktorá sa približuje.
A potom je koniec.
Alebo Vás po desiatich minútach od začiatku prepadnutia asi dvadsiatich odvedú do miestnosti na poschodí, tam Vám odrežú pohlavné orgány a ešte žijúcemu Vám ich pchajú do Vašich revúcich úst.
Vašej úžasnej a milovanej 14-ročnej dcére rozrezávajú panenskú vagínu alebo brucho, vyberajú z neho črevá a pchajú jej ich do úst. A potom Vás alebo ju hodiny v strašných bolestiach nechajú trpieť a zomierať.
V tzv. korektnej demokratickej európskej tlači sa o tom nepíše - ale aj to sa dialo v Betaclane v noci 13. novembra 2015.
Ak máte šťastie, tak Vás len podrežú. Ležíte pritom na bruchu na zemi, máte zviazané ruky za chrbtom.
Islamista si kľakne ľavým kolenom na Váš chrbát medzi lopatky, ľavou rukou Vás chytí za vlasy, dvíha Vám hlavu a pravou rukou Vám nožom prerezáva krk.
Za plného vedomia Vám prereže tepny, žily, dýchaciu trubicu, potom cítite (?) ako čepeľou noža hľadá medzeru medzi krčnými stavcami, prereže miechu, aby dokončil odrezanie Vašej hlavy.
Odrezanú hlavu Vám položí na chrbát. Váš mozog možno ešte niečo vníma, možno už nie.
Aj to sa dialo v Beta Clane - o tom sa však cudne nepíše.
Lebo o islamskom vraždení sa akosi medzi slušnými ľuďmi nepatrí hovoriť.
A teraz si predstavte, že zo stovák návštevníkov Betaclanu by mali pri sebe asi tridsiati z nich revolver a začali by strieľať do teroristov.
Majú dvaja až traja islamistickí vrahovia potom šancu zabiť okolo 130 ľudí a zraniť asi 350 ľudí? Za minútu by boli všetci traja zastrelení.

Naše čakanie na smrť na Slovensku.

Vybuchne auto v podzemnom parkovisku obchodného domu v Bratislave, vykoľají sa expres Bratislava - Košice, otrávi niekto pitnú vodu pre celú Bratislavu v nechránených studniach na Sihoti, alebo niekto prepadne nechránenú školu alebo škôlku, kam denne vozíte autom Vaše dieťa?
V reálnom živote na Slovensku, v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, v Košiciach aj v malých obciach sme my, naši blízki alebo spoluobčania, ohrození vraždiacimi šialencami.

Nevieme kedy, nevieme ako, nevieme kde, ale vieme, že tak, ako islamisti vraždili vo Francúzsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve, Španielsku a iných krajinách západnej Európy, budú vraždiť aj na Slovensku.

Neomarxisti a samovrahovia v Európskej únii spolu s európskymi vládami a médiami chcú nám, občanom, zakázať kupovať, nosiť a v prípade ohrozenia nášho života alebo života našich blízkych používať zbrane.
V demokratickom štáte Izrael politici aj občania pochopili, že vraždeniu islamistov na verejnosti nožmi, sekerami a zbraňami môžu zabrániť len okoloidúci, alebo v priestore sa pohybujúci občania, ktorí majú pri sebe zbraň.
Pretože polícia a vojaci nemôžu zaručiť bezpečnosť všade, ozbrojenie občanov je jediným efektívnym postupom, ako znížiť počas útoku počet obetí maximálne na dve až tri.
V dlhom časovom úseku medzi prekvapivým začatím vraždenia a príchodom polície alebo vojakov môže byť totiž zavraždených nožmi, sekerami, mačetami aj desať ľudí.
Nožom tzv. osamelý vlk (skôr vrah) - islamista - pri využití momentu prekvapenia v priestore, kde sú zhromaždení ľudia (školy, pošty, koncerty, autobusové zástavky, vlaky, kostoly a iné priestory), môže zavraždiť dvoch až troch ľudí, potom by mala nasledovať streľba tých, ktorí majú pri sebe zbraň.
V Izraeli útočníka zastrelia, pretože útočníci - islamisti - kombinujú streľbu alebo útoky nožom s výbušnými vestami na tele, občania alebo polícia strieľajú dovtedy, kým aj zranený útočník nie je usmrtený.
Až potom je možné sa k mŕtvemu útočníkovi bez rizika priblížiť a identifikovať ho.
Izraelská vláda vyzýva občanov, aby si kupovali pištole, nosili ich pri sebe a počas vraždenia spoluobčanov ich bez váhania použili.
A ešte – už je najvyšší čas na Slovensku zaviesť:

  • ročnú povinnú ročnú vojenskú službu 18-ročných mužov aj žien (vzor Izrael),

  • minimálne desať cvičení záložných jednotiek od 20 do 50 rokov (vzor Izrael),

  • plošnú ochranu územia (vzor Švajčiarsko),

  • povolenie celý deň nosiť zbrane aj v bežnom živote (vzor USA) aspoň pre desaťtisíce spoľahlivých súčasných a bývalých policajtov a armádnych dôstojníkov s vekom do 70 rokov, ktorí žijú v SR.

A ešte – mali by sme si zapamätať mená a funkcie tých samovrahov – politikov, sluhov politikov aj novinárov, ktorí nás vedú na popravu a už dnes brúsia nože, ktorými nás v budúcnosti islamisti budú chcieť zavraždiť.
A ešte - mali by sme si uvedomiť, že už nezáleží na našom blahobyte, HDP, daniach a tisícoch iných osobných alebo spoločenských denných problémoch, ale po nezadržateľnej islamizácii západnej Európy asi do roku 2030 až 2040 nám, našim deťom aj vnukom pôjde doslova o krk.
Musíme sa chystať na zrútenie európskej civilizácie – ešte máme čas, ale náš čas sa kráti.

Ivan Mačura

Ivan Mačura

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som človek, ktorý sa zo svojho pohľadu pokúšal ísť po ceste k pravde. Celý svoj život som sa snažil o zmeny v prostredí, v ktorom som žil (športové prostredie, vysoké školy)a o zmeny pri debolševizácií na Slovensku. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu