AKO SOM SA SNAŽIL BYŤ CELÝ ŽIVOT ZODPOVEDNÝ ZA SVOJ ŽIVOT

Autor: Ivan Mačura | 27.4.2017 o 10:16 | Karma článku: 1,22 | Prečítané:  283x

PhDr. Ivan Mačura (*1939). Otázky kládol PaedDr. Vlado Zlatoš, PhD., štúdium UKF Nitra PF, KTvŠ + STU Katedra výživy ľudí –PhD.

Na naše otázky odpovedá náš dlhoročný mentor a spoločník vo firme PhDr. Ivan Mačura, ktorý patrí k najzaujímavejším a najinšpiratívnejším ľuďom, akých sme spoznali. Odpovede na naše otázky možno zaujmú niektorých čitateľov svojou komplexnosťou pohľadu na cestu životom. Jeho nekonvenčné myšlienky môžu niektorým čitateľom obohatiť ich život.

Pozn. Články PhDr. Ivana Mačuru na blogu v SME sú v rôznom rozsahu cenzurované.

1.Ak by ste mali popísať svoj život, čo by ste o sebe povedali našim čitateľom? Ako vyzerá Váš „návod na život“?

TÉZY 
Celý život som sa snažil ísť po svojej ceste k svojej pravde.
Takto žijem, to, čo budem ďalej hovoriť, mám v hlave, to nie je len teória, to je môj život. Pretože každý človek na svete je jedinečný, osobitý a geniálny, vyberte si z mojich tzv. rád to, čo chcete.
Vzhľadom na svoje životné situácie som život od mladosti do staroby videl ako cestu, na ktorej sú body zlomu. 
Body zlomu som chápal ako ukončenie časti cesty, na ktorej som väčšinou prišiel k vytýčenému cieľu.  Dosiahol som všetky reálne ciele, ktoré som si vytýčil. Body zlomu na ceste (míľniky) sa navzájom prelínali v mojom súkromnom živote, v práci a vo verejnej činnosti.  
Vy, čo toto čítate, máte tiež svoje míľniky, veľakrát okolo nich idete a ani o tom nemusíte vedieť. Míľniky môžu ovplyvniť Váš život bez toho, aby ste to chceli, narazíte do nich, alebo ich môžete vidieť v diaľke ako cieľ, ku ktorému chcete prísť.

PRÍKLADY: Míľniky môjho života:

  • prvý míľnik - zatknutie otca v roku 1953 z politických dôvodov,  jeho trojročná práca v Jáchymove  – v Bratislave na Vajnorskej 2 nás žilo päť súrodencov,  ja som bol ako 13-ročný najstarší, ako som vedel, tak som sa „staral“ o 4 mladších súrodencov, keď bola matka od 6,00 do 14,00 v práci, hladovali sme, ale prežili sme.
  • druhý míľnik - maturita v roku 1956 na gymnáziu na Tehelnom poli v Bratislave.
  • tretí míľnik - reprezentácia Československa vo volejbale dorastu a dospelých od roku 1956 do roku 1962.
  • štvrtý míľnik - promócia na UK Bratislava v roku 1960, študoval som Fakultu telesnej výchovy a športu i slovenský jazyk a literatúru za pre dnešných mladých ľudí v nepredstaviteľne ťažkých podmienkach.
  • piaty míľnik - 27-mesačná vojenská služba, kde som sa učil a dobre naučil zabíjať – na vojne ste totiž preto, aby Vás naučili tzv. „zničiť nepriateľa“.
  • šiesty míľnik - svadba v roku 1961 a po nej už 57-ročné manželstvo, niekedy sa divím, že som to vydržal s jednou ženou tak dlho, mnohé ženy sa totiž v starobe menia na bosorky.
  • siedmy míľnik - príchod z Bratislavy do Nitry a práca na vysokej škole – Pedagogickej fakulte - počas života som učil desať tisíce študentiek, podľa mňa nie je lepšie zamestnanie, ako učiť na univerzite, žijete nepravidelným životom, každý semester je iný, máte síce malý plat, ale nekonečne veľa času na prácu, občas aj tvorivú.
  • ôsmy míľnik – vyučovanie slovenského jazyka na strednej škole, spolu som tzv. vychoval asi 1 200 maturantov.
  • deviaty míľnik - rok 1969, keď som začal sám stavať rodinný dom, stavbu som dokončil v roku 1975 - čo znamená ťažká práca a disciplína, ma naučil negramotný murár Šumichrast, pri stavbe som pochopil, že to, čo si neurobím sám, neurobí namiesto mňa nikto druhý, naučil som sa, že ak pracujem pomaly a dlho – napr. 12 hodín – urobím neuveriteľne veľa.
  • desiaty míľnik - narodenie syna v roku 1976 po 16 rokoch manželstva – som hrdý na to, ako sme ho s manželkou vychovali a na to, čo v živote dosiahol.
  • jedenásty míľnik - November 1989  a celý rok 1990 – to boli hviezdne chvíle môjho života, keď som mohol ako predseda VPN okresu Nitra kladne ovplyvniť život asi 200 000 ľudí a v niektorých oblastiach - najmä na vysokých školách - aj celého Slovenska.
  • dvanásty míľnik – začiatky podnikania v roku 1995, založenie Columbus Slovakia, s.r.o. a neskôr spoluzaloženie Action&Health, s.r.o.

2. Váš vek, fyzická a mentálna kondícia je obdivuhodná. Čo vďaka svojmu prežitému veku a životnému nadhľadu považujete v  živote človeka  za skutočné hodnoty? Ktorú z hodnôt považujete za najdôležitejšiu? 

MOJE TÉZY
Hodnoty? 
 
Snaha slobodne myslieť a rozhodovať sa, snaha hovoriť svoju pravdu (ak sa to nedá, tak aspoň mlčať), starať sa o svoje telo. Človek má ísť sám svojou cestou životom. Všetky životné situácie treba brať s humorom a so sebairóniou. Moja čudná celoživotná hodnota okrem iných bola a aj je: Čo máš urobiť, urob to teraz a hneď, aj keď to môžeš urobiť aj za mesiac. 

Som totiž majiteľom dnešného dňa, čo bolo včera, už je preč, čo bude zajtra nevieme, ale na činy máme dnešný deň od rána do noci. Ak som si naplánoval na dnešný deň napr. tri úlohy, ak ráno začnem plniť prvú, iste ju dokončím. Splnenie ďalších dvoch je neisté.
Držal som sa princípu – Dnes zdvihni zadok a urob to, čo musíš urobiť!
Cesta k úspechu vedie aj cez plánovanie svojho života a vytýčení čiastkových cieľov: Toto chcem dosiahnuť tento deň, tento týždeň, tento mesiac, tento rok, toto desaťročie, toto počas celého svojho života.
Každý deň som si napísal, aký zmysel má pre mňa dnešný deň, čo mám počas neho urobiť - tak isto som si stanovil ciele na každý týždeň, mesiac, rok i desaťročie. Treba sa zamerať na zmysel dňa, na kľúčový bod dňa. Dnes žijem pre splnenie tej a tej kľúčovej úlohy (ktorá môže trvať napr. len 20 minút), všetko ostatné predtým aj potom sú len udržiavacie rutinné životné činnosti, ktoré sú nepodstatné.
Vždy som si robil nemilosrdnú bilanciu splnenia alebo nesplnenia svojich vytýčených cieľov, čo som splnil, v čom som bol úspešný, v čom som zlyhal i prečo som asi zlyhal. Plnenie svojich cieľov som rozoberal so svojimi priateľmi, chcel som od nich, aby kritizovali najmä moje zlyhania a nedostatky.
Život ma naučil, že pracovné nasadenie, pracovitosť, presnosť, dôslednosť čiastočne eliminujú tzv. bočné vstupy, pohromy a neočakávané údery „z tmy“ za chyby v minulosti.

PRÍBEH 
Napr. v apríli 2012 mi lekári dávali rok života, drzosťou a aroganciou voči lekárom (ide o môj život a moju smrť, o moju truhlu, môj kar: pán doktor, prečo nemáte atestáciu? na akom výskume sa teraz podieľate? publikovali ste vo Vašom odbore v karentovaných lekárskych časopisoch?) som si vydupal operáciu srdca v NÚSCH, operáciu som bral ako operáciu slepého čreva, dnes prídem, o týždeň ma operujú, samozrejme to prežijem, o dva – tri týždne som doma a ďalej žijem normálnym životom, teraz mám žiť údajne ešte 10 rokov. Zatiaľ to funguje – ale jeden múdry lekár z NÚSCH mi povedal skutočnú pravdu: “ Pán Mačura, nebojte sa, smrť si k vám cestu nájde možno aj skôr.“

PRÍKLAD 
Vždy som bol arogantný k svojmu telu. Či chcete alebo nechcete, Vaše telo Vás sprevádza celý život, telo je schránka, ktorá Vás nesie životom, nesie Vašu inteligenciu alebo aj hlúposť.
Svoje telo som vždy zaťažoval na hranici jeho možností, napr. ak som na niečo v športe nezvládol, tak som sám trénoval 2 až 3-krát viac, ako druhí. Bol som reprezentantom Československa vo volejbale v doraste aj ako dospelý v rokoch 1956 až 1962. V ČH Bratislava sme trénovali 4 až 5-krát do týždňa tri hodiny, od apríla do konca októbra sme v sobotu a v nedeľu vonku hrali zápasy, alebo sme hrali tri dni 3 až 5 zápasov denne na turnajoch.
Okrem toho som študoval na FTVŠ UK v Bratislave, na škole sme mali aj trikrát denne praktické hodiny atletiky, gymnastiky, plávania, hier, úpolových športov, v zime sme mali lyžiarske kurzy, v lete stanové tábory alebo kanoistiku dole Hronom alebo Dunajom.
Až na to, že mi otca komunisti zavreli na tri roky do Jáchymova, že nás bolo päť súrodencov a hladovali sme, bol to krásny život. Aj keď som sa od svojich 12 do 15 rokov „staral“ tri roky celé dni o polročného brata aj 6 a 7 ročných brata a sestru, bol to krásny život. 

3. Čo by podľa Vás malo byť zmyslom života?

MOJE TÉZY
Zmysel života vidím v dosiahnutí cieľov, ktoré ste si vytýčili a najmä vo vybudovaní rodiny, v ktorej Vaše posolstvo - vieru v seba - nesú Vaše deti a ich deti. Zmyslom života je dať svojím deťom život, žiť s nimi spoločne aspoň do maturity, vytvárať materiálne podmienky na to, aby Vaše dospelé deti žili aj so svojimi deťmi spolu s Vami, alebo aspoň na Slovensku.
Vy ste Vy a súčasne to nie ste Vy. Nesiete v sebe 150 rokov skúseností Vašich predkov, z ktorých niektorí už zomreli, Vašich starých rodičov, Vašich rodičov, Vašich vlastných skúseností, ktoré odovzdávate svojim deťom a možno aj vnukom, ktorí budú žiť ešte v roku 2060.
Po nás totiž nezostane nič iné, len naše deti.
Hoci – najviac a najlepšie sa kradne medzi príbuznými – lebo najlepšie poznajú situáciu a to, čo môžu ukradnúť. 


PRÍBEH 
Pretože život je o príbehoch aj o spoločnom živote, uvediem jeden. Na chodbe univerzity som stretol svojho bývalého staršieho kolegu, Maďara, nevidel som ho asi 10 rokov, tiekli mu slzy. Pýtal som sa ho, čo sa mu stalo. Ivan, zomrel mi syn. Kedy ti zomrel a ako sa to stalo? Nezomrel, on žije, ale zajtra letí s celou rodinou na Nový Zéland, tam bude žiť, pracovať, tam mu bude lepšie. Ja však jeho a manželku, jeho deti uvidím len raz asi za päť rokov, vnuci budú vyrastať, syn a jeho manželka starnúť a ja nebudem pri tom. A potom mi prídu na pohreb. A tak sa aj stalo.
Teda - treba si vážiť dnešný deň, ktorý sa nikdy nevráti, pretože čo bolo, bolo, čo bude zajtra, to nevieme.

4. Človek sa rodí bez „návodu na použitie“. Ako treba žiť a prežiť šťastný a úspešný život? Ako by mal človek využívať svoje šance?

Nikto z nás nemôže prekročiť svoj tieň. Inteligencia je z 60% až 80% dedičná po rodičoch, dedičné sú aj pohybové vlastnosti (hoci – istá je len matka, otec len asi na 80%).
Môžeme si však stanoviť ciele, ktoré sú pre nás dosiahnuteľné. 

Prvá podvedomá myseľ Vám vytýči ciele. Nápady na zmeny prichádzajú väčšinou v posteli, keď ste v tichu, tme a v samote, u mňa tento čas bol a aj je vždy ráno. Pri posteli by ste mali mať magnetofón, na ktorý si nahráte v tme svoje myšlienky, ak vstanete a zasvietite, podvedomá myseľ skončila. Ale - podvedomá myseľ prináša aj neistotu.
Druhá nevedomá myseľ Vám celý deň spochybňuje ciele, objavené podvedomou mysľou, hovorí Vám, prečo sa nedajú uskutočniť. Nevedomá myseľ – to sú aj Vaši blízki a kamaráti, ktorí Vás odhovárajú od cesty k splneniu Vašich snov. Toto sa nedá, toto sa nemôže, toto tu už bolo a nebolo to úspešné, ty si blázon, takých tu už bolo a iné argumenty a dôvody, ktorými na Vás tlačia – nemeň svoju situáciu a svoj život, lepšia je horšia istota, ako neistá a možno lepšia budúcnosť.
Tretia racionálna vedomá myseľ riadi Vašu činnosť počas celého dňa i života. Radím Vám, aby ste ráno vstali, nehovorili spochybňovateľom nič o svojich plánoch a začali ihneď uskutočňovať to, čo Vám poradila podvedomá myseľ.
Pre úspech v živote je dôležitý aj poradovník na manželku – manžela alebo partnera - partnerku. Ide o kľúčové celoživotné rozhodnutie, niekedy si za desať minút napr. po diskotéke môžete pokaziť celý život.
Urobím ho z pohľadu muža, dá sa urobiť aj z pohľadu ženy. Pri sobáši si totiž neberiete len svoju budúcu manželku, beriete si celú jej rodinu, problémy príbuzných Vašej manželky budú Vašimi problémami.

Postup zostavenia poradovníka na manželku 
Pod seba si treba napísať mená a priezviská troch – štyroch Vašich kandidátok na možnú manželskú celoživotnú partnerku podľa svojej a ich „kúpnej ceny na trhu“. Kandidátky nevedia, že sú na zozname, ale už sa poznáte, môžu to byť Vaše spolužiačky, sestry Vašich kamarátov, dievča z tretieho poschodia vo Vašom paneláku alebo iné známe.
Do poradovníka nezaraďujeme kategórie tzv. zakázaných žien (napr. hlúpe, žiarlivé, lenivé a neporiadne, panovačné, hysterické, márnivé, alkoholičky, drogistky, špinavé, fanatické veriace, promiskuitné ai.).
Napríklad postoj k hygiene u svojej „budúcej“ si môžete skontrolovať na jej osobnej bielizni alebo návštevou záchoda pri neočakávanej návšteve v jej byte.
Vodorovne do hlavičiek stĺpcov treba napísať vlastnosti všetkých asi štyroch nádejných kandidátok:

  1. Sexuálna príťažlivosť (vek, výška, hmotnosť, ironicky - pohľad spredu, zboku aj zozadu).
  2. Psychologické charakteristiky budúcej manželky (dominancia alebo submisia – vidíte ich aj vo vzťahu svokra svokor – kto rozkazuje a kto počúva).
  3. Možná životná kariéra budúcej manželky (vzdelanie, postavenie, životná cesta, jej „kúpna cena na trhu“). 
  4. Súčasné choroby budúcej možnej manželky aj v jej príbuzenstve - cukrovka, alergie, schizofrénia...
  5. Zoznámenie s budúcou svokrou a svokrom a jej súrodencami – Aká matka, taká Katka, rozvedení rodičia, jedináčik...
  6. Päť kategórií úrovne financií rodiny, možná pomoc jej rodinného klanu po sobáši.
  7. Sexuálne porozumenie pred sobášom (pozor - riziká okamžitého kontaktu: AIDS, kvapavka, syfilis a iné). 
  8. Náboženská orientácia rodiny – katolíci, evanjelici, kalvíni, jehovisti, ateisti.
  9. Iné faktory.

Študentom som hovoril: „Keď Ťa nechá Tvoja terajšia partnerka Natália alebo partner Peter (číslo jeden v poradovníku) s ktorou chodíš, neskáč z okna na 3. poschodí, ale začni prehlbovať kontakt a styk s číslom dve v poradovníku.
Nechoď životom takou cestou, že počas nej môžeš naraziť len na jeden strom, choď cez les, kde je aspoň desať stromov
."
Študentom som samozrejme hovoril aj o výhodách a rizikách zostavenia tzv. Poradovníka na sex osamelých mužov alebo žien. 


PRÍBEH ZO ŽIVOTA – ŠANCE, KTORÉ IDÚ OKOLO 
Od roku 1962 do roku 2006 som učil na PF Nitra (dnes UKF Nitra). Asi v roku 1991 som začal prednášať na PF Nitra  predmet Manažment športu. Na prednášky som zbieral teoretické aj praktické skúsenosti o tom, ako funguje kapitalizmus najmä v USA. Preto som sa zúčastnil dvojdňového pracovného stretnutia, ktoré organizovala  jedna z troch najsilnejších svetových firiem v Brne. V aule nás bolo asi 600 účastníkov, oi. aj rôzni šéfovia firmy z USA, Kanady, Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a z iných krajín. Témou stretnutia bola stratégia prieniku produktov firmy do asi 10 východoeurópskych  krajín. Druhý deň pred obedom sme dostali pokyn, aby sme na malý papierik stručne v troch bodoch odpovedali na otázku: Aké sú moje silné stránky?
Ja som napísal, že za svoje silné stránky považujem nasledovné vlastnosti:

  1. som trochu švihnutý, trochu som blázon - sústreďujem sa len na fokus,
  2. jednám ináč, ako druhí - hľadám netradičné riešenia,
  3. nezaujímajú ma názory druhých na mňa, na moje rozhodnutia a na moje činy, pretože takto treba urobiť to, čo treba urobiť. 


Popoludní sme si sadli na ďalšiu prednášku, šéf firmy z USA prečítal dve mená zo 600 účastníkov: meno Čecha, ktorý mal viesť firmu v Českej republike a moje meno, mal som zakladať a rozbehnúť firmu pri prieniku na Slovensko. Ponuku som odmietol, chcel som ďalej učiť na UKF Nitra. Možno som urobil chybu.

PRÍBEH ZO ŽIVOTA – UROB TO TERAZ, TU A HNEĎ

Mám 47 rokov, bývame v rodinnom dome asi 50 metrov napravo od rieky Nitra. Niekedy v januári 1986 večer okolo 20 hodiny – manželka pečie koláč, so synom na prízemí domu pozeráme televíziu, vonku je snehová víchrica a snehu je po kolená. Zvoní zvonček, v teplákoch, prezúvkach a tričku idem k bránke. V tme na chodníku stoja dve puberťáčky, plačú a hovoria Ujo, v rieke je nejaká žena. Dlho ju voda nesie od mosta. Potom zmiznú. Bežím k rieke, preskočím cez múrik, na plošine na hrádzi stojí mladý chlapec v oteplovačkách. Ujo, tam je.  Asi 60 metrov široká rieka je zamrznutá od obidvoch brehov, v strede rieky v asi trojmetrovom nezamrznutom prúde voda pomaly nesie nahú nehybnú ženu bruchom hore, hlavu s vlasmi, tvár a nohy má pod vodou. Veľké, z vody vytŕčajúce brucho vyzerá ako biely lavór. Chlapec sa pýta Ujo, čo urobíme?  A potom som hlupák, urobím chybu, riskujem život neznámeho chlapca, poviem, Ideme pre ňu. Obidvaja vojdeme do asi dvojstupňovej vody, asi 3 až 5-centrimetrový ľad sa pod nami hneď prelomí. Neviem, že sme vtedy mohli dostať infarkt. Pokúšame sa plávať prsia. Na FTVŠ nás v bazéne aj v Dunaji učili, ako zachraňovať topiacich sa. Tento výcvik mi však nepomôže, pri plávaní krkom narážam na ľad.  Rozbíjam ho ľavou rukou, chlapec v oteplovačkách a botaskách pláva za mnou. Za asi 20 sekúnd priplávame k mŕtvole.  Počas plávania k brehu chlapec pláva predo mnou, rozbíja ľad,  plávam za ním a vlečiem bezvládnu ženu. Potom vylezieme na breh, prezúvky zostali niekde vo vode, ja chytím ľavú ruku neznámej veľkej nahej ženy, chlapec pravú ruku a ťaháme ju po chrbte asi 10 metrov na rovinu pri hrádzi. Je tma a je mi strašne zima. Potom chlapec v mokrých oteplovačkách povie: Ujo, mne je zima, idem na internát. A nechá ma vo víchrici a v tme samého. Som zúfalo sám. Kľaknem si k žene do snehu, otočím ju na bok. Potom ma napadne, že ak bola vo veľmi studenej vode, možno nemá poškodený mozog a ešte žije. Otočím jej hlavu, začnem robiť dýchanie z úst do úst, asi po minúte sa žena vráti medzi živých, začína vracať hrach a v bezvedomí bľabotať. Pretože je nahá a má veľké tehotenské brucho, myslím si, že začína rodiť. Podľa jedného švédskeho filmu jej nastavím nohy do rodiacej polohy, kľačím primrznutý do snehu, hlavu jej držím na boku, aby sa nezadusila hrachom, pozerám medzi nohy, či sa nezjaví hlavička. Pôrod ale nezačína. Takto kľačím asi 15 minút a veľmi nadávam na svoju manželku, ktorá neprichádza.
Doma medzitým žena mieša koláč a chlapec ďalej pozerá televíziu. Potom konečne prichádza manželka s dekou a beží volať záchranku. Tá príde asi za 15-minút, stále nadávam, tepláky, tričko a ponožky mám na sebe zamrznuté. Potom ženu naložia na nosítka, preložia cez múrik a ja idem domov. Samozrejme do vane netečie teplá voda, lebo...
Neskôr zistím, čo sa stalo. Mamička – zdravotná sestra - bola týždeň po pôrode, na oddelení Nitrianskej nemocnice dostala laktačnú psychózu, po večeri v modrom tehotenskom župane na nahom tele vyskočila z okna vyvýšeného prízemia, bosá prešla snehom cez dvor nemocnice aj cez vrátnicu, potom išla k rieke. Pretože bývala na Chrenovej, vošla do vody, vtedy ju zbadali dve puberťáčky, išli po brehu rieky, kým voda niesla polomŕtvolu asi 600 metrov, potom stretli študenta VŠP Nitra, ktorý bežal v oteplovačkách pri rieke. A ostatné už viete.
Bol zázrak, že zazvonili u mňa, na celej ulici totiž ani v jednom dome nebol nikto, kto by vedel okamžite vytiahnuť ženu z vody. Proste – stal sa asi boží zázrak.
Rok sa nedeje nič, príbeh sa utajuje, potom sa však zjaví v SMENE článok o tejto udalosti. Dva komunistické tábory v Nitre bojujú o to, či nás treba v Prahe vyznamenať medailou Za záchranu života alebo nevyznamenať.
Na VŠP Nitra prevážil názor, že ich študent si vyznamenanie nezaslúži, lebo nie je aktívny v Socialistickom zväze mládeže.
Na PF Nitra a Červenom kríži Nitra rozhodli ináč, ja môžem byť vyznamenaný.
Pozvali ma do Prahy, zobral som zo sebou manželku aj 10-ročného syna, nech vidí, akého má otca. Vyznamenávanie stovák záchrancov z celej ČSSR sa dialo v preplnenom pražskom Národnom divadle za prítomnosti celého ÚV KSČ.
Pretože čítali životopisy vyznamenávaných záchrancov, už počas vyznamenávania, stojac na javisku, som pochopil, o aký podvod ide, až 90% vyznamenaných boli komunisti. Dôvody na ich vyznamenanie si vymysleli.
Odmietol som prevziať diplom aj medailu, hneď som ich vrátil na ÚV KSČ. Viete si predstaviť, aká reakcia na toto moje gesto bola v Nitre na pracovisku – potom som nemohol napr. obhájiť hotovú ašpirantskú prácu.
A poučenie z tohto príbehu – ľuďom treba pomáhať, keď sú v srabe – teraz, tu a dnes.

5.Aké hodnoty by mal v sebe človek budovať a potom ich odovzdávať svojim deťom? TÉZY + PRÍKLADY
Hodnoty?
Pracovitosť - využitie dnešného dňa, ktorý sa nikdy nevráti, disciplínu, presnosť v práci, dôslednosť, dodržanie slova – čo sľúbim, to splním, hovorenie pravdy – lož je zložitá, pravda je jednoduchá, pravda Vás oslobodzuje od lži, sebakritika a sebareflexia, zvedavosť - ak narazím na niečo nové, tak sa o tom novom pokúšam zistiť čo najviac, záujem o fakty a nie o mýty – prečo je to tak?, neklamať samého seba – z klamstva Vás vylieči šport, tam Vám nepomôžu kecy, ak sme prehrali, tak sme prehrali, tvorivosť a iné hodnoty.
Študentkám som oi. hovoril, aby sa na ceste životom nespoliehali na fasádu a omietku na tvári, na veľký výstrih, na vrtenie zadkom a puberťácke chichotanie. Ono to občas zaberie, ale potom Vás niekto prekukne a je koniec.

6. Ako vnímate peniaze a schopnosť zarábať ich? Čo by ste poradili mladým ľuďom, aby úspešne začali svoj osobný a pracovný život? 

TÉZY 
Peniaze Vám môžu priniesť slobodu, peniaze Vás ale aj zaväzujú, peniaze by ste mali čestne zarábať a zodpovedne spravovať, peniaze a majetok prinášajú aj zodpovednosť za životy iných.

PRÍBEHY Z PREDNÁŠOK 
Niekoľko rokov som na svojej prvej prednáške o tom, ako v športe zarábať peniaze (predmet Manažment v športe – prednášky a semináre v dvoch semestroch), rozhodil pred seba papierové peniaze – slovenské koruny, peniaze vyleteli, krútili sa a pomaly padali na zem. Potom moja prvá rada na prvej prednáške pre študentov znela: „Peniaze sú okolo Vás, ležia na zemi, ste v nich až po kolená, musíte nájsť len metlu, ktorou by ste ich začali k sebe zametať.“ 
Študenti potom za 120 sekúnd urobili anonymný test, ktorý im ukázal, nakoľko sú schopní prelomiť tabu, ktorým ich obmedzili ich rodičia a predchádzajúci život. A potom sa učili, ako založiť podnikanie fyzickej osoby, s.r.o., počuli o pôžičkách od krajskej riaditeľky banky v Nitre, o lízingu od majiteľa lízingovej spoločnosti, o akciách a dividendách, o rozpočte s.r.o. od ekonómky, na získanie kreditu museli zostaviť podnikateľský plán v oblasti - POHYB SVOJICH ZÁKAZNÍKOV. Bolo pre mňa zábavné, keď som pri skúšaní študentov zistil, že niektorí už podnikajú, zarábajú oveľa viac ako ja, a pritom to na nich vôbec nebolo vidno.

7. Akých mladých ľudí potrebuje, ale aj nepotrebuje, dnes Slovensko?

TÉZY 
Mladí ľudia by mali byť kompetentní v nasledovných oblastiach:

  • mali by prevziať život do svojich rúk, mali by byť majiteľmi svojho života,
  • mali by byť zodpovední za svoj život,
  • na úrovni svojho veku by si mali vytýčiť presné osobné a rodinné ciele,
  • mali by ísť za svojím životným úspechom. 


Mladí ľudia by sa nemali spoliehať len na druhých, ale v prvom rade na seba. Treba zdvihnúť zadok a pohnúť sa, každý deň treba ísť ďalej, každý deň okolo nás idú šance. Nemôžu byť úspešní takí mladí ľudia, ktorí len nariekajú, že im nikto tzv. „nedá“ prácu, nikto sa o nich tzv. „nestará“, ktorí chcú pracovať len od 8,00 do 16,00 hodiny, ktorí v manželstve presúvajú zodpovednosť za rodinu a deti na svojho partnera, ktorí parazitujú na práci iných, ktorí sú prisatí na tzv. štátny cecok alebo na mimovládky, ktorí žijú u svojich rodičov aj po tridsiatke. 

PRÍKLAD TOHO, AKO ŠPORT KLADNE OVPLYVŇUJE ŽIVOT
Asi po 15-tich rokoch od roku 1990 sme oslovili asi 1 000 absolventov štúdia Telesná výchova a šport s otázkou, aby nám odpovedali, kde sú zamestnaní. Pracovali ako učitelia telesnej výchovy na základných,  stredných a vysokých školách, hrali futbal v Turecku, pôsobili v športe, v biznise, podnikali, mali fitness centrá, cestovné kancelárie, pracovali v polícii, v SBS-kách, ako vychovávatelia vo väzniciach, viedli baletné súbory v Peru, podnikali v Austrálii...
Ani jeden nenapísal, že je nezamestnaný, ani jeden neprosil o pomoc. Viete prečo? Pretože keď súťažili asi od 10-tich rokov v športe, chceli vyhrať, museli poraziť súpera, museli si poradiť sami, v každej zo stovák situácií si museli vybrať sami riešenie, museli analyzovať chyby súpera a svoje klady i nedostatky, minimálne 10-krát za týždeň museli pracovať na tréningoch, po prehrách sa nemohli klamať, akí sú úžasní, po porážkach museli zdvihnúť znovu hlavu, museli sa spoliehať len na seba. Na ihrisku im nemohol pomôcť ani otec, ani bohatý príbuzný ani atraktívna manželka. Reálny život ich naučil, čo je víťazstvo alebo porážka. Preto neboli nezamestnaní.

8. Viem, že sledujete a pokúšate sa ovplyvniť dianie v politike, chodili a chodia k Vám do Nitry na konzultácie verejní činitelia v SR alebo ich spolupracovníci.  Čo je Vaším a ich cieľom pri týchto vzájomných kontaktoch?

TÉZY 
Mojím cieľom kontaktov s politikmi je presadzovať demokratické zmeny na Slovensku.
Od Novembra 1989 som poznal dvoch prezidentov SR, členov vlád v SR, stovky politikov, novinárov, akademických funkcionárov, verejných činiteľov, bohatých podnikateľov. Drvivá väčšina z nich po nástupe do funkcie alebo po získaní majetku osprostela asi za pol roka – naraz sú nadutí, arogantní a najmúdrejší na svete. Hovoria a pritom nehovoria nič. Tvária sa, že chcú zmeny, ale nerobia ich.
Život ma naučil, že ak je niekto hlupák, zostane hlupákom aj po nastúpení do funkcie. Žiadna fasáda funkcie hlupákovi nepomôže.
Tých asi 5% múdrejších politikov neprerušuje bývalé styky s priateľmi, uvedomujú si, že kontakty s inými im umožňujú získavať informácie, iné videnie sveta, návrhy na riešenie situácií a stavov a tým aj ich rast. Tí múdrejší si uvedomujú, že ich veľká sláva sa raz skončí.

PRÍKLAD 
Mal som známych politikov, ktorí mi hovorili: „Ivan, to, čo navrhuješ alebo robíš, je výborné, ale teraz na to ešte nie je čas, musíme ešte urobiť to, alebo tamto, potom urobíme to, čo navrhuješ.“ Samozrejme neurobili nič. Napríklad išlo a dodnes ide o reformu školstva, o vouchery, spoplatnenie štúdia na vysokých školách, o riešenie situácie v rómskych osadách, o zrušenie II. Slovenskej republiky a založenie III. SR s povinnou ročnou vojenskou službou pre mužov aj pre ženy, o iné systémové zmeny, o zavedenie hry: „Napíš na jednu A4, čo by si urobil, keby si sa stal minister...“ – a potom nasleduje len bľabotanie alebo urazený odchod.
Po 10 rokoch po odchode z funkcie mi niektorí politici zvonia na bráne a hovoria už cez plot, Ivan, mal si pravdu, ja na to: "Janko, to je pekné, ale máš 10 rokov meškanie".

9. V časti nitrianskej aj slovenskej verejnosti ste známy svojimi tzv. revolučnými postojmi a víziami. Môžete nám niečo povedať o svojej verejnej činnosti v minulosti aj v súčasnosti? Aké hodnoty ste sa počas svojho života nebáli presadzovať aj proti konformným stádovitým názorom väčšiny?

TÉZY 
Som zástancom postupu, že zmeny majú byť rázne, dynamické, tzv. revolučné a komplexné, pretože ak ich neurobíte v celom systéme naraz, staré prvky zlikvidujú nové zmenené prvky. Zmeny väčšinou môžeme urobiť len s inými alebo mladšími ľuďmi. Starý socialistický kapor si totiž nikdy sám nevypustí svoj rybník. V mori konkurencie by zdochol. Kto nerobí zmeny, aj keď ich ešte nemusí robiť, zahynie. Kto stagnuje, ten skončí. 


PRÍKLADY 
V roku 1968 som bol napr. predsedom Klubu angažovaných nestraníkov v Nitre, od Novembra 1989 do januára 1991 predsedom Verejnosti proti násiliu okresu Nitra.
Čo som robil a za čo som zodpovedný, píšem preto, aby si tzv. mladšia generácia do 40 rokov uvedomila, čo sme urobili  za asi 12 mesiacov v roku 1990 a čo dodnes ovplyvňuje jej život.
V prvej etape zmien od pondelka 20.11.1989 sme sa spolupodieľali na odstraňovaní komunistického vedenia -CZV KSS- a demaskovaní jeho činov (vyhadzovanie odporcov KSČ z práce v normalizačnom období, platy, podvodne získané tituly, zatajovanie radiácie z Černobyľu a nahnanie státisícov ľudí na 1. máj 1986 do rádioaktívneho prostredia ai.) na dvoch nitrianskych vysokých školách PF Nitra a VŠP Nitra. Na študentských mítingoch od 20.11.1989 sme zrušili vedúcu úlohu KSČ na vysokých školách, žiadali sme rozpustenie Štátnej bezpečnosti a Ľudových milícií. Na PF Nitra sme 20.11. 1989 založili Fórum nestraníkov a Akademické fórum, ktoré riadili PF Nitra počas celého roka 1990. Organizovali sme generálny štrajk v okrese Nitra 27.11.1989,  jeho vyvrcholením bol hodinový pochod niekoľko tisíc občanov mestom zo zhromaždiska pred PF Nitra s ukončením pochodu pred OV KSS. V spolupráci so študentskými štrajkovými výbormi sme v prvej polovici decembra 1989 organizovali voľby nového rektora na VŠP Nitra a dekana na PF Nitra. Boli sme pripravení aj na spustenie represívnej akcie ŠtB NORBERT. Dňa 4. januára 1990 sme na PF Nitra na verejných zhromaždeniach rehabilitovali a znovu zamestnali vysokoškolských pedagógov, ktorých komunisti – ich „kolegovia“ - vyhodili z oboch vysokých škôl v Nitre na začiatku normalizačného obdobia v rokoch 1969 a 1970. Začiatkom februára 1990 som v spolupráci s novým vedením PF Nitra inicioval založenie Katedry rómskej kultúry PF Nitra  - prvej a jedinej na svete. Centrom a hnacím motorom zmien boli aj herci nitrianskeho Divadla Andreja Bagara a tzv. Starého divadla. 

Dňa 9.12.1989 začal vychádzať ako prvý v SR týždenník VPN  NITRIANSKA VEREJNOSŤ. 


V druhej etape zmien od januára 1990 sme sa podieľali na výbere nových riaditeľov kľúčových závodov, nemocnice a v desiatkach iných inštitúcií, radikálne sme zmenili zloženie vedúcich pracovníkov na ONV Nitra, likvidovali sme odpočúvací systém ŠtB v telefonickej sieti Slovenskej pošty a telekomunikácií, spolupodieľali sme sa na prestavbe Okresnej správy ZNB, bol som na čele tzv. Rumlovej Občianskej komisie na preverovanie 13 členov Okresnej správy ŠtB, kontrolovali sme odzbrojovanie Ľudových milícií a odvoz desiatok ton zbraní a výbušnín najmä z pivníc ONV Nitra, v celom okrese (Nitra, Zlaté Moravce, Vráble) sme odstránili komunistické symboly (napr. šikmý pylón pred divadlom s rotujúcou blikajúcou svetelnou guľou, ktorá vymazávala pohľad na cirkevný seminár na Hrade), pamätné tabule komunistických funkcionárov a sochu Lenina v Nitre, v celom okrese vo všetkých mestách a obciach sme zaistili premenovanie niektorých ulíc, do konca marca 1990 sme urobili novú dislokáciu budov štátnych a mestských inštitúcií, organizovali sme mítingy s P. Šťastným, V. Havlom, A. Dubčekom, M. Kňažkom, F. Mikloškom a inými osobnosťami Novembra, v marci 1990 sme iniciovali založenie prvej základnej deväťročnej katolíckej cirkevnej školy v SR na Farskej ulici, kde sa otvorili prvé triedy v septembri 1990, v júni 1990 sme organizovali prvé slobodné voľby do SNR a mestské voľby, ako jediní v SR cez VPN vo vedeckej práci ČLOVEK A PROSTREDIE - NITRA asi 150 odborníkov zmapovalo stav v okrese Nitra v roku 1990 po páde komunistického režimu, zabránili sme komunistami plánovanej demolácii celej hlavnej ulice mesta Nitry (dnes pešej zóny), cirkevné orgány sme žiadali o menovanie biskupa na Nitriansky hrad, budovali sme nový Mestský úrad a Mestskú políciu v Nitre, Krajský daňový úrad, Krajskú sociálnu poisťovňu, založili sme firmu VPN - FEREX, iniciovali sme začiatok stavby novej čističky vody pre Nitru, podávali sme žaloby na komunistických riaditeľov podnikov za znečistenie životného prostredia v okrese Nitra, od konca marca 1990 sme žiadali na Ministerstve spravodlivosti ČSFR spravodlivý súd pre v roku 1983 odsúdených Nitranov v kauze Cervanová.
V Nitre sme výborne spolupracovali najmä s KDH hneď od jeho založenia (M. Mikloško) ale aj s DS (P. Miššík). Boli sme prirodzenými spojencami, navzájom sme sa podporovali, časť rozhodnutí sme robili spoločne.

10. Viem, že tvoríte návrhy na  riešenie kľúčových problémov života v SR. Prezraďte nám stručné kontúry návrhov na ich riešenia.

TÉZY 
Presadzoval som myšlienku, že vzdelaní ľudia po päťdesiatke by sa mali zamerať na koncepčné riešenie problémov vlastnej rodiny, širšej rodiny, obce, mesta, alebo regiónu i Slovenska, Európy, v ktorých žijú. Som hlboko presvedčený, že ak sa niekto hrabe do politiky a chce rozhodovať o osudoch napr. piatich miliónoch ľudí v SR, o našich daniach, musí na to inteligenčne aj morálne mať.

PRÍHODA ZO ŽIVOTA 
V roku 2002 za podpory a prítomnosti podpredsedu vlády SR som vyvolal schôdzu zástupcov asi 40 nadácií, občianskych združení a jednotlivcov, ktorí sa tzv. zaujímali o rómsku problematiku (rozumej – väčšina z nich na nej parazitovala - žili z nej – rozumej – koláč, o ktorý sa chceli deliť, bol asi 2 miliardy slovenských korún na dva roky z našich daní). Cítili vo vzduchu peniaze, tak prišli na Drobného 32. Dal som im 40 hárkov papiera A4 a 40 pier a požiadal som ich, aby v 3 až 10 bodoch – jeden bod asi 10 slov – za 15 minút napísali, ako si predstavujú riešenie rómskej problematiky v SR. Hra sa volá: Čo by som robil, keby som bol... Po piatich minútach asi desiati z nich odišli, ostatní neboli schopní o tom, čo chcú riešiť, napísať ani päť viet – ale peniaze (každý 2 – 3 – 10 - 30 miliónov Sk) chceli.
Kto nemá predstavu o tom, čo chce riešiť (cieľ, vízia), aké sú možné varianty riešenia (hypotézy), ako to chce riešiť (postup, kroky, cesta k riešeniu), s kým a za čo to chce riešiť (ľudské zdroje a úsilie i finančné prostriedky), nemôže vyriešiť nič, môže hrať len hru, že to rieši. A potom si vymýšľať výhovorky, prečo sa to nedalo urobiť, vyriešiť.
Kto nevie alebo nechce objektívne vyhodnotiť, čo urobil dnes, tento týždeň, tento mesiac, tento rok, za štyri roky, nemá sa hrabať do funkcie.
Z toho dôvodu som od apríla 2012 pripravoval a publikoval dokument s názvom: Slovensko - Ako ďalej? Kto sme, čo chceme, kam smerujeme -  KONTÚRY NÁVRHU NA SYSTÉMOVÉ SPOLOČENSKÉ ZMENY V SÚČASNEJ DRUHEJ ALEBO V BUDÚCEJ TRETEJ SLOVENSKEJ REPUBLIKE - ALEBO ZAČNIME OD NOVÉHO ZAČIATKU, ktorý si môžu všetci čitatelia bezplatne stiahnuť v PDF formáte TU. Fyzickú kópiu tohto návrhu dostali 150 poslanci NR SR, všetci ministri a štátni tajomníci  prvej Ficovej vlády, iní verejní činitelia a médiá v SR.

11. V poslednom období ste boli veľmi aktívny v ešte jednom unikátnom projekte, prezraďte nám viac o ňom.

Národ, ktorý nepozná svoju minulosť, ju môže prežiť aj vo svojej budúcnosti. Preto som inicioval výstavbu Pamätníka obetiam totality a holokaustu v Nitre. Na môj podnet a návrh Mestské zastupiteľstvo v Nitre 5.5. 2009 schválilo projekt na svete unikátneho Pamätníka obetiam totality a holokaustu.
V nacionálnej, fašistickej a komunistickej totalite boli ľudia vraždení z národných, náboženských, rasových, ideologických a iných dôvodov.
V parku tzv. Zoborských kasární v Nitre by malo byť asi 22 bodov, kde by bolo umiestnených státisíce tabuliek o rozmeroch asi 20 x 15 cm. Na tabuľkách by mali byť zverejnené mená v XX. storočí totalitou zavraždených nevinných obetí na území Slovenska, Čiech a Moravy.
Pamätník... by mal byť miestom, kde si môžu uctiť pamiatku nevinných obetí totality a holokaustu občania Slovenska a Čiech, zahraniční turisti z celého sveta, prezidenti štátov a politici.
Ďalej uvádzam pracovný návrh niektorých sekcií – bodov : -obete v Černovej (1907), -obete boľševického teroru na Slovensku počas Maďarskej republiky rád (1919), -obete bojov o južné územie ČSR (1919), -slovenské obete tzv. Malej vojny (1939), -židovská sekcia, holokaust – asi 70 000 obetí zo Slovenského štátu (1942 až 1945), -asi 48 000 obetí z južných území (1944 až 1945), -asi 80 000 obetí z Protektorátu Bohmen und Mahren (1942 až 1945), -padlí vojaci Slovenskej armády (1939 až 1945) v SSSR, -vojaci čsl. armády a partizáni, padlí v zahraničí a v ČSR (1940 až 1945), -americkí, britskí a francúzski vojaci, padlí na území ČSR (1940 až 1945), -obete vraždenia nemeckého civilného obyvateľstva na území ČSR (1944 až 1945), -obete rómskeho (cigánskeho) pôvodu (1942 až 1945),  -obete v stalinských GULAGOCH v SSSR (1944 až 1960?), -obete komunistických politických procesov (1948 až 1989), -obete zavraždené na hraniciach ČSR a ČSSR (1948 až 1989), -obete zavraždené ŠtB (1948 až 1989), -obete z radov katolíckej a iných cirkví (1948 až 1989) a iné sekcie.
Listami so žiadosťou o morálnu podporu sme oslovili asi 2 000 osobností z celého sveta (premiérov a ich vlády asi 15 z krajín, poslancov parlamentov SRN, BG, Francúzska, Nemecka, Ruska, Izraela, ČR, pápeža, britskú kráľovnú, prezidenta USA, všetkých senátorov a kongresmanov USA a iných,  e-mailami asi 2 000 organizácii. Počítame s tým, že na výstavbu vyzbierame viac ako 500 000 eur.
Detaily projektu PAMATNÍK... budem publikovať na svojom blogu SME Ivan Mačura.

12. Ak by ste mali čarovnú paličku a mohli si čokoľvek želať, akú spoločenskú zmenu by ste chceli?

TÉZY 
Začať od začiatku. Zrušiť Druhú Slovenskú republiku a založiť Tretiu SR. Ak to dokázali Francúzi v roku 1958, prečo by sme to nemohli urobiť aj my? V novej SR dať priestor mladým ľudom, aby o svojej budúcnosti a budúcnosti svojich detí, napr. do roku 2040, mohli začať rozhodovať sami a nerozhodovali o nich starí 60 až 70-roční bývalí komunistickí nomenklatúrnici a iní starí sklerotickí paprďáci (so sebairóniou poznamenávam, že medzi tých "starých" bohužiaľ patrím aj ja).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Polícia smeruje k obvineniu Kočnera z vraždy

Podnikateľ posielal tlmočníčke mesačne aj dvetisíc eur, tvrdí Zoltán Andruskó. Jeho advokáti to nekomentovali.

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.


Už ste čítali?